Hospitálska rehoľa sv. Jána z Boha - Milosrdní bratia sa začala rozvíjať a rozmáhať v druhej polovici 16. storočia. Už jej zakladateľ, sv. Ján z Boha (1495-1550) začal vo vtedajšom zdravotníctve prevratnú činnosť, keď každému pacientovi pridelil vlastné lôžko, začal ich deliť podľa diagnóz, akribicky dokumentoval priebeh ochorenia a liečby a neustále dbal na čistotu v zariadení, na stravu a v neposlednom rade na duchovnú službu, čím zrovnoprávnil starostlivosť o telo so starostlivosťou o dušu človeka. Ďalším míľnikom bolo oficiálne potvrdenie rehole pápežom Piom V. v roku 1572.
Odvtedy sa rehoľa rozširovala v Európe do mnohých krajín a jej členovia sa starali o tých, o ktorých sa nikto iný nezaujímal: chorých telesne i duševne, zomierajúcich, chudobných, siroty, vdovy, prostitútky; teda o ľudí, ktorí by nemali šancu na prežitie, nehovoriac o dôstojnom umieraní. V histórii počas vojen sa Milosrdní bratia podieľali na zabezpečovaní zdravotníckej starostlivosti v poľných nemocniciach ako lekári, zdravotníci alebo lekárnici, nehovoriac o tom, že mnohé z ich nemocníc fungovali ako poľné nemocnice pre ranených. Často sa stávalo, že z jednej strany vchádzali ranení vojaci domácej armády a z druhej strany ranení vojaci protivníka. Jedni o druhých nevedeli a ošetrení boli všetci. Milosrdný brat Gabriel Ferrara bol vychýreným chirurgom, ktorý priviedol Milosrdných bratov severne od álp do dnešných Valtíc v r. 1605. Odtiaľ sa rehoľa rozšírila do Krakova, Viedne a Grazu. Brat Celestín Opitz bol milosrdným bratom, ktorý ako prvý v Európe úspešne previedol celkovú anestézu v Prahe. Milosrdní bratia boli v mnohých oblastiach vtedajšieho zdravotníctva priekopníkmi. Až do dnešného dňa, kedy sa o chorých stará už aj štát v podobe sociálneho systému, sa Milosrdní bratia snažia vo svojich zariadeniach pracovať podľa dostupných metód dnešnej vedy a s najmodernejšími prostriedkami, ktoré dnešná veda ponúka. Nezabúdame pri tom ani na dušu človeka. V zariadeniach existujú pastoračné rady a duchovná služba.
Piliere spirituality
Hlavnými piliermi spirituality je viera v trojjediného Boha a modlitba. Bez viery a modlitby by boli všetky naše úsilia prázdne a veľmi rýchlo by sme vyhoreli. Pre nás, rehoľníkov to platí dvojnásobne, keďže sme prijali Božie povolanie k zasvätenému životu. Toto povolanie musí byť živené modlitbou a dôverným vzťahom k Bohu, ináč by sme ho mohli stratiť. My, Milosrdní bratia skladáme popri všeobecných sľuboch čistoty, poslušnosti a chudoby aj sľub hospitality. Hospitalitu vnímame ako neohraničenú, odborne kompetentnú a kresťanskými hodnotami podopretú pohostinnosť.
My sa v našich zariadeniach snažíme konať podľa výzvy sv. Jána z Boha: „Robte dobro a robte ho dobre“. Tu nám pomáhajú naše hodnoty akými sú kvalita, rešpekt, zodpovednosť a spiritualita.
Na Slovensku je rehoľa Milosrdných bratov ešte stále málo známa, hoci tu zapustila korene už veľmi dávno. V Bratislave existuje od roku 1672, kedy bola založená prvá verejná mužská nemocnica a do povedomia sa opäť dostáva v súvislosti s touto nemocnicou ako prvým neštátnym zdravotníckym zariadením u nás po roku 1989. Podobné zariadenia rehole sú aj v Spišskom Podhradí - Domov sociálnych služieb pre mentálne postihnutých dospelých (založený už v roku 1650) a v skalickej nemocnici, kde milosrdní bratia až do roku 1954 intenzívne pracovali. Domov v Spišskom Podhradí dnes prevádzkuje Prešovský samosprávny kraj, reholi boli v reštitúciách vrátené budovy a pozemky. Popri týchto dielach sa Milosrdní bratia venujú aj starostlivosti o ľudí v hmotnej núdzi. V začiatkoch 90. rokov to bolo v pivničných priestoroch kláštora v Bratislave, neskôr v Podunajských Biskupiciach a od roku 2011 v Domove sv. Jána z Boha na Hattalovej ulici v Bratislave.
Počas 40 rokov komunistického režimu boli tieto využívané ako nemocnice, resp. zariadenie pre ľudí s postihnutím, avšak pod taktovkou štátu. Po páde režimu sa bratom, ktorí sa vrátili späť už v pokročilom veku, podarilo získať späť nemocnicu a lekáreň v Bratislave. Obe boli v žalostnom stave, keďže za 40 rokov ich užívania sa do zariadenia a budov neinvestovalo takmer nič. V roku 2002 sa teda za pomoci financií z Rakúska začala rozsiahla obnova celej nemocnice a v roku 2004 bola požehnaná ako novostavba, tak aj staré, pamiatkovo chránené zrenovované priestory. Vďaka kvalitnému a ochotnému personálu sa z nej postupom času stala aj jedna z najlepších svojho druhu na Slovensku, ako to vyplýva z rôznych prieskumov zdravotných poisťovní. V roku 2016 bolo možné dokončiť aj prístavbu a nadstavbu jedného podlažia v časti nemocnice, táto úprava značne prispieva k zvýšeniu komfortu a kvality poskytovaných zdravotníckych služieb. Takisto sa podarilo rozvinúť a skvalitniť aj služby pre ľudí bez domova a za veľkého úsilia našich spolupracovníkov v Domove sv. Jána z Boha vytvoriť zázemie, v ktorom sa nám zverení ľudia cítia prijímaní, chápaní a zastávaní.
Neustále v pohybe
Rehoľa Milosrdných bratov a jej zariadenia sú práve kvôli jej charizme v neustálom pohybe. Nemôžeme si dovoliť zaspať na vavrínoch, doba, vývoj a požiadavky nás tlačia dopredu,
Dôležité je brať si príklad z našich predchodcov. Samozrejme, nemôžeme dnes žiť tak, ako žili oni pred napríklad sto rokmi. Ale nesmieme popustiť v modlitbe, v živote v spoločenstve, kde má každý svoje miesto a úlohu, nemôžeme prestať inšpirovať sa svätým Písmom a náukou Cirkvi ako aj životom a charizmou sv. Jána z Boha.
Vo formácii je dôležitá odhodlanosť a pripravenosť odovzdať sa do Božích rúk v službe spoločenstvu a blížnym.
Joachim Mačejovský OH, provinciál
foto: archív rehole