Milosrdní bratia - ich úlohou je starostlivosť o chorých, postihnutých, starých a núdzou trpiacich ľudí. Súčasne chcú žiť v hodnovernej solidarite s ľudmi v núdzi a byť v našej konzumnej spoločnosti k dispozícii pre všetkých, ktorí hľadajú pomoc.
Stredobodom ich pôsobnosti je ľudská dôstojnosť, ktorá musí ostať zachovaná aj v chorobe a v núdzi, lebo každý človek je Božím stvorením a obrazom Boha. Na základe kresťanskej lásky k blížnemu chcú zviditeľnovať milosrdného Krista poskytovaním pomoci všetkým ľuďom bez ohľadu na pôvod, národnosť, náboženstvo, pohlavie a sociálne postavenie.
V dobe, v ktorej pôžitok, úspech, mladosť a zdravie boli povýšené na kult, je o to dôležitejšie, aby sme sa tejto úlohe venovali s kresťanskou pokorou a profesionalitou.
Milosrdní Bratia sú prvým súkromným zriaďovateľom nemocnice na Slovensku.
Na Slovensku je táto rehoľa ešte stále málo známa, hoci tu zapustila korene už velmi dávno. V Bratislave existuje od roku 1672 (t. r. si pripomíname 339. výročie od založenia prvej verejnej mužskej Nemocnice milosrdných bratov v Bratislave) a do povedomia sa opäť dostáva v súvislosti s touto nemocnicou ako prvým neštátnym zdravotníckym zariadením u nás. Podobné zariadenia rehole sú aj v Spišskom Podhradí - Dom sociálnych služieb pre mentálne postihnutých dospelých (založený už v roku 1650) a v skalickej nemocnici, kde milosrdní bratia až do roku 1954 intenzívne pracovali.
Hospitalita
Hospitálsku reholu milosrdných bratov založil sv. Ján z Boha s charizmou (pohnútkou) hospitality. Slovo "Hospitalita" sa rovnako ako naše slovo "špitál" (z "Hospital") odvodzuje z latinského "hospitalitas" (pohostinnosť, lat. hospitium: pohostinný dom, prijatie hosta).
Hospitalita v zmysle Milosrdných bratov znamená vykonávať poslanie rehole - jej apoštolát voči chorým, starým, postihnutým a v spoločnosti znevýhodneným ľuďom, ktorý sa stále prednostne vykonáva
v nemocniciach. (prijímanie pacientov ako hosťov)
Hospitalita zodpovedá špiritualite (charizme) rehole.
Je zdôvodnená v :
* Zjaveniach a Svätom Písme,
* Tradíciách,
* Generálnych stanovách a Konštitúciách rehole,
* Výrokoch cirkvi a Generálneho vedenia v Ríme,
* Obzvlášt v tých výrokoch, ktoré sa vzťahujú na pôsobenie milosrdnej lásky k blížnemu, na poskytovanie pomoci chorým, postihnutým,
starým a znevýhodneným.
Hospitalita v dejinách
V dobe antiky patrila pohostinnosť k najvznešenejším cnostiam. Nehladiac na osobu, dom sa otváral každému cudzincovi, lebo ten bol pod ochranou Boha. Spoločné stolovanie je znakom priazne a povinnosti chrániť cudzinca. V Starom Zákone je hospitalita vyjadrením postoja Izraela k cudzincom. Je vďačnou odpoveďou na skutočnosť, že Jahve vyslobodil svoj ľud z Egypta. V neskorom židovstve patrí k vysoko ceneným "dobrým skutkom" alebo "skutkom lásky", ku ktorým patrí zaodiatie nahých a nasýtenie hladujúcich.
Hospitalita teologicky
Tým sa rozumie také pôsobenie ducha svätého na človeka, že sa tento rozhodne slúžiť chorým a nevládnym ľuďom. Prakticky je to spoluúčasť
na milosrdnej láske nebeského otca k najslabším, ktorým sa podla Ježišovho vzoru sprítomňuje spása a ohlasuje Božie kráľovstvo.
Hospitalita v kresťanskej cirkvi
Ježišovo dielo spásy je v Biblii často vyjadrované obrazom pozvania. Ježiš, prebývajúci medzi ľuďmi, pozýva nás ako hostiteľ k svojmu stolu.
Je len hosťom na Zemi a Pán hosťov, zároveň ale aj
samotným pohostením.
Prijatý host sa stáva nielen blížnym, ale v hostovi je istým spôsobom prítomný Kristus. V hostovi sa prijíma
alebo odmieta Ježiš a v ňom Otec, ktorý ho posiela.
V starokresťanskej obci je hospitalita výrazom kresťanského bratstva.
Hospitalita spočíva na trojitom koreni kresťanského bytia
* na hlásaní Evanjelia,
* na oslave viery v bohoslužbe,
* na praktizovaní viery v každodennej službe.
Hospitalita je zameraná na tri druhy poskytovania pomoci
* Uspokojenie základných potrieb človeka (jedlo, šatstvo, atď.),
* Zmierňovanie psychosociálnych a existenčných nedostatkov (choroba, atď.),
* Zmierňovanie spoločenských nedostatkov (nezamestnanosť, prenasledovanie, atď.).
Formy núdze sa prelínajú a vzájomne sa podmieňujú. Hospitalita je teda odpoveďou pre človeka z celostného hľadiska v zmysle kresťanskej viery. Hospitalita je kompletná starostlivosť Boha o človeka,
pretože Boh sa v Ježišovi stal človekom.
V Biblii Mt 25, 36 (Bol som chorý, vy ste ma navštívili.) ... (Čo ste urobili pre svojho blížneho, to ste urobili pre mňa.) sa Boh stotožňuje s ľuďmi.
Tam kde je v hre človek, tam je dotknutý i Boh.
Ježiš ohlasuje posolstvo spásy, a ľudia sa dozvedajú, že budú zachránení (Ježiš išiel cez všetky mestá a dediny ... a ohlasoval Evanjelium o Kráľovstve a uzdravoval všetky choroby
a trápenia. Mt 9,35)
Človek má byť zdravý
* vo vzťahu k sebe: psychicky a fyzicky,
* vo vzťahu k druhým: sociálne a ekonomicky,
* vo vzťahu k Bohu: nábožný, veriaci a plný nádeje.