Postrehy z konferencie sestier pracujúcich v riadení ošetrovateľskej starostlivosti
Refektár Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdných bratov v Bratislave bol dňa 17. mája 2012 dejiskom 1. celoslovenskej konferencie zakladajúcej Sekcie sestier pracujúcich v riadení ošetrovateľskej starostlivosti. Podujatie hostila nemocnica Milosrdných bratov v spolupráci so Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek.
V jej úvode prítomných privítali prior bratislavského konventu rehole Milosrdných bratov brat Ján Karlík OH a riaditeľ nemocnice Milosrdných bratov JUDr. Michal Tinák, ktorý pripomenul, že kým kedysi bola nemocnica, ktorú zastupuje, postavená na samom kraji mesta, dnes „žije a pomáha“ priamo v jeho centre. Prior Ján Karlík pripomenul ducha hospitality zariadenia, ktoré sa snaží „dobro robiť dobre“ a prijíma pacientov ako hostí. Zároveň prítomným pripomenul obrovskú zodpovednosť ich poslania, ktoré je stále jedným z najťažších, lebo pacienti prichádzajú zo svojimi ťažkosťami a utrpením za sestrami a je prirodzené, že sú často nielen po dlhých čakaniach podráždení a nervózni. Zaželal sestrám a ich riadiacemu manažmentu, aby mali vždy veľkú radosť z toho, čo vykonávajú. Moderátorka podujatia potom prečítala pozdrav od ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej, ktorá sa ospravedlnila pre pracovnú vyťaženosť.
Ospravedlnil sa aj šéf Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Ján Gajdoš. Jaroslav Straka, hlavný odborník MZ SR pre ošetrovateľstvo (vo funkcii od januára 2012- pozn. aut. ) uvítal snahu zriadiť uvedenú sekciu pri komore sestier a pôrodných asistentiek. Upozornil, že legislatíva má viaceré nedostatky v oblasti kompetencií sestier. Medzi jeho priority ako novozvoleného hlavného odborníka je otvoriť - novelizovať zákon o povolaní sestier z r. 2002, ktorý by sestrám garantoval určitú stabilitu v zamestnaní i spoločnosti. Vedúca oddelenia ošetrovateľstva na Ministerstve zdravotníctva SR Ľubica Kontrová ocenila novú tému, ktorú konferencia priniesla, vyjadrila zároveň podporu novej sekcii spolu s Danielou Rábovou, viceprezidentkou SKAaPA, ktorá na podujatí zastúpila prezidentku Komory sestier a pôrodných asistentiek M. Lévyovú. S príhovorom vystúpila aj Valburga Mésarošová, sestra Bratislavského samosprávneho kraja a Svätopluk Hlavačka zo Slovenskej zdravotníckej univerzity, ktorý pripomenul, že sila riadiacich pracovníkov spočíva v ich vedomostiach. Apeloval, aby hľadali nové možnosti rozvoja, ktoré pohýnajú zdravotnícke organizácie vpred. Hlavná organizátorka konferencie Marta Gažiová z nemocnice Milosrdných bratov poinformovala o histórii nemocnice, v ktorej niekoľko rokov pracuje a priblížila i špecifiká tejto nemocnice s rehoľným vedením. Uviedla, že nemocnica sa od iných odlišuje aj tým, že zamestnáva aj inak obdarovaných (hendikepovaných) v bufete, ktorý je chráneným pracoviskom, že súčasťou jej riadenia je pastoračná rada, ktorá má 26 členov a že v nemocnici nepoužívajú pojem zamestnanec, ale spolupracovník. V prednáške venovanej téme komunikácie hovorila o potrebe investícií do vzťahov, spoločne budovanej firemnej kultúre, zodpovednosti manažérov, ktorí by mali byť skutočnými vyslancami firmy a nielen ľuďmi poberajúcimi plat. V rámci bohatého celodenného programu podujatia sa prítomní prednášajúci ďalej venovali otázkam manažmentu na oddelení centrálnej sterilizácie, manažmentu rizík v nemocniciach, stresu ako faktoru psychickej záťaže v povolaní sestry. Ďalej rozoberali case manažment v starostlivosti o pacientov s duševnými chorobami, pracovnú spokojnosť a problémy spojené s fluktuáciou sestier, postavenie sestry v rehabilitácii, manažment ošetrovateľskej dokumentácie, ako aj manažment ošetrovateľskej starostlivosti u pacientov s poruchou chôdze a mobility.
V závere podujatia sa venovali téme vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek a legislatíve týkajúcej sa manažérstva v ošetrovateľskej starostlivosti. V rámci prednášok i diskusií zarezonovala napr. téma chýbajúcich sestier na západnom Slovensku s vysokou nezamestnanosťou sestier na východe krajiny. M Beťková z Trnavskej nemocnice hovorila vo svojej prednáške o tom, ako zabrániť rizikám mimoriadnych udalostí v rezorte, spomenula aj najčastejšie príčiny chýb (ľudský faktor, zlozvyky, preťaženie), podľa nej veľa chýb v zdravotníctve vzniká pri odovzdávaní služieb. Danica Gešková zo sanatória na Prednej Hore objasnila výsledky výskumu, ktorý potvrdil stresovú psychickú záťaž u sestier. Tatiana Hrindová z nemocnice v Michalovciach pripomenula, že hoci po odbornej stránke sú sestry na Slovensku veľmi dobre pripravené, v oblasti komunikácie tomu tak nie je, apelovala na riadiaci manažment rezortu, aby umožnil sestrám vyjadriť častejšie svoj názor. J. Vadkertivoá z Martinskej nemocnice poinformovala o výskume, ktorý potvrdil, že s pracovnou spokojnosťou sestier stúpa aj ich životná spokojnosť, pričom medzi dôvody odchodu sestier z výkonu práce uviedla aj nedostatočné možnosti pre ich odborný rast. „Je nešťastím pre nemocnice, keď berú sestry do pracovného pomeru len preto, že majú diplom, dôležitá je predovšetkým kvalita práce, pretože kvalitná sestra je nositeľom kvalitnej starostlivosti,“ odznelo v jednom z referátov na podujatí.
Ďalej odznelo, že väčšina sestier je u nás vnímaná v roli ošetrovateliek. Jedna z prednášajúcich poukázala nato, že veľa ráz sa sestry cítia dotknuté nevhodným „imidžom“, akým sú prezentované v televíznych seriáloch. Zároveň zarezonovalo, že sestra je terapeutickým činiteľom, môže byť aj spravodlivou pacientovou advokátkou, nositeľkou zmien, presvedčivou líderkou a erudovanou manažérkou. V závere podujatia zaznel apel na posilnenie postavenia sestier v spoločnosti i rezorte, potrebu starostlivo dbať o svoj vzhľad i správanie, viac prepojiť teóriu s praxou a získať aj určité grantové výzvy pre výskum, aby sa slovenské zdravotníctvo mohlo posúvať vpred.
Súčasťou konferencie sa stala voľba výboru ustanovujúcej Sekcie sestier pracujúcich v riadení ošetrovateľskej starostlivosti, za jeho predsedníčku prítomní zvolili námestníčku pre ošetrovateľstvo z Univerzitnej nemocnice s poliklinikou Milosrdných bratov PhDr. Martu Gažiovú, ktorá v oblasti zdravotníctva pracuje už 36 rokov.
Anketa: dojmy a rezonancie niektorých účastníčok podujatia:
PhDr. Yveta Béressová, Detská fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave- oddelenie centrálnej sterilizácie:
„Riadenie ošetrovateľstva je veľmi zložitý proces. V čom vidím najväčší posun u nás v zdravotníctve u sestier od pádu komunizmu? Nastal veľmi veľký posun vo vzdelávaní, pretože keď sme začínali, legislatíva ešte nebola celkom dobre ujasnená a momentálne máme európske normy, ktoré je možné implementovať do procesu prípravy. Pri neplnení niektorých činností hrozí obrovské riziko, lebo my napr. produkujeme pomôcky pre celú nemocnicu a tam je bezpečnosť pacientov veľmi dôležitá. Podľa mňa však postavenie sestier na oddelení centrálnej sterilizácie stále nie je také, ako je to u sestier pri lôžku. Počuli sme aj na podujatí, že pri uplatňovaní zákona v tejto sfére sú problémy najmä v regionálnych nemocniciach. Možno by som privítala ešte doplnenie prístrojovej techniky na zlepšenie prípravy zdravotníckych pomôcok. Čo považujem za nedostatočné je fakt, že tie kompetencie, ktoré sú teraz zadefinované, nie sú logicky rozdelené podľa stupňa vzdelania. A mal by v tom byť určitý rozdiel, lebo napr. sestra špecialistka robí niečo úplne iné, ako sestra, ktorá má zdravotnícke vzdelanie- teda toto by malo byť rozčlenené tak, aby to bolo jasné nielen odborníkovi, ale aj laikovi.“
Mgr. Tatiana Hrindová, Psychiatrická nemocnica, Michalovce:
„Tým, že pracujem so sestrami si dovolím tvrdiť, že sú po odbornej stránke veľmi dobre pripravené, školy ich pripravujú s veľmi podrobnými teoretickými, ale aj praktickými skúsenosťami. Načo sa trochu pozabúda – je osobnostné zrenie sestry, t. j. práca s jej sebavedomím, so zhodnocovaním jej uznania vlastných hraníc s asertivitou a s komunikáciou, pričom jeden z najdôležitejších nástrojov sestry je komunikácia. V našej nemocnici uplatňujeme case manažment, máme 260 lôžok, čiže v rámci nášho regiónu sme dosť veľkým zariadením pre ľudí s duševným ochorením a realizovali sme pred niekoľkými rokmi projekt zameraný práve aj na realizáciu starostlivosti formou case manažmentu, čiže sme sa snažili projektovo kreovať službu case manažment, lebo v SR takáto forma neexistuje, takže v realite to znamená, že sa viac zameriavame nato, aby si sestry uvedomovali, že v rámci psychiatrického ošetrovateľstva je priestor nato, aby si každá sama vytvárala určité ciele a programy a sama spolupracovala s pacientom bez toho, aby jej to nejakým spôsobom nariadil lekár alebo iná inštancia, čiže priestor na samostatný výkon je tam dosť výrazný a v tomto – myslím si- tá skúsenosť s tým case manažmentom to ovplyvnila. Vlastne nám to pomohlo pri samostatnej činnosti sestry a pacienta. Som však smutná z toho, že slovenská (odborná) spoločnosť nedostatočne zhodnocuje význam sestry. Máme veľké šťastie, že sestry zotrvávajú v týchto podmienkach preto, že majú ošetrovateľstvo v srdci. Pokiaľ ide o zriadenie novej Sekcie sestier pracujúcich v riadení ošetrovateľskej starostlivosti, očakávam, že sekcia bude prínosom hlavne pri tvorbe legislatívnych usmernení v rámci ošetrovateľskej praxe. V rámci každej nemocnice existuje námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť, chcem veriť, že na tých miestach sú správne osoby, ktoré chcú vytvárať v prvom rade dobré podmienky na poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti, čo je veľkým potenciálom nato, aby vďaka tejto sekcii sa prenášali informácie tak, aby to naozaj reálne prinieslo zlepšenie podmienok do praxe. Apropo, z každého príspevku, ktorý odznel na tejto konferecii, si niečo odnášam. Priznám sa, som očarená priestorom Nemocnice Milosrdných bratov, vedenie nemocnice môže byť hrdé nato, v akých priestoroch sú a je tu aj iná atmosféra. Keď sem človek vojde, je to ako iný svet. Toto je vízia, ktorú by som chcela, aby bolo cítiť vo viacerých nemocniciach.“
Poznámka: rozhovor s predsedníčkou novozriadenej Sekcie sestier pracujúcich v riadení ošetrovateľskej starostlivosti- PhDr. Martou Gažiovou z nemocnice Milosrdných bratov nájdete na web stránke na inom mieste.
Pripravila: Andrea Eliášová Fotografie: autorka
