Vianočné posolstvo od generálneho priora Pascala Ahodegnona

Drahí bratia, drahí spolupracovníci, drahí členovia Rodiny svätého Jána z Boha, ako každý rok, aj blížiace sa vianočné obdobie nám ponúka mimoriadnu príležitosť zažiť sa ako rodina a cítiť sa zjednotení ako spoločenstvo služby a z tejto jednoty oživiť naše apoštolské poslanie v službe chudobným a chorým v duchu viery. Ako ľudské bytosti každý deň nanovo prežívame svoju krehkosť. Preto všetci cítime silnú potrebu nájsť novú silu žiť a svedčiť o našej viere, zakorenenej v nádeji a prežívanej z lásky k blížnemu, s nadšením a presvedčením. V tomto jubilejnom roku, ktorý sa blíži ku koncu, sme mali mnoho príležitostí zamyslieť sa nad zmyslom našej existencie a povolania ako Božích detí, aby sme dali konkrétnu formu Božiemu slovu, ktoré nám bolo dané v Ježišovi.

Po stáročia je Kristovo narodenie radostným ohlasovaním Božej lásky k ľudstvu: Boh prichádza na svet nie preto, aby mu vládol, ale aby ho spasil. Prichádza na svet nie preto, aby ho vlastnil, ale aby ho miloval a napĺňal srdce každého človeka svojou láskou. Svojou chválospevnou piesňou na Štedrý večer anjeli spájajú nebo a zem: prinášajú nebo do našich životov a pozývajú nás, aby sme svoje životy zverili Božiemu srdcu.

Vianoce nie sú rozprávkou, nie legendou, ktorá nás prenáša späť do mágie a nevinnosti detstva. Na Vianoce sa zjavuje, že Boh berie svet vážne. „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Ján 3,16).

Preto nás Cirkev pozýva, aby sme využili tento čas na otvorenie svojich sŕdc prichádzajúcemu Pánovi a pridali sa k jeho poslaniu lásky, ktoré lieči rany ľudstva. Miluje nás, dôveruje nám a túži sa s nami podeliť o svoj plán lásky pre každého človeka. Boh hľadí na ľudstvo nežnými očami plnými milosrdenstva. Obnovuje svoju dôveru v nás a volá nás, aby sme sa zúčastnili na jeho uzdravujúcom poslaní lásky. Toto je čas, kedy si musíme položiť otázku, či si uvedomujeme, ako veľmi nás Pán miluje! Koľko miesta zaberá v našich životoch, v našich plánoch, akú úlohu zohráva v našich úvahách o budúcnosti našich životov a nášho poriadku? Napadajú mi Ježišove slová: „...bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Ján 15,5). Keď túto pravdu pochopíme a prijmeme, oslobodí nás to od uspokojenia sa so súčasnosťou a otvorí nás to dôvere v milosť.

Všetci si uvedomujeme mnohé ťažkosti, ktorým čelíme, súčasné aj budúce. Ale napriek zmätku a niekedy aj dezorientácii, ktorú zažívame, vieme, že Ježiš kráča po našom boku ako spoľahlivý spoločník.

Narodili sme sa pre nádej. Preto sa naše srdcia nikdy neunavia dúfať. Naopak: najmä tvárou v tvár existenčným ťažkostiam a utrpeniu života sme o to viac nútení nestrácať nádej. Stáva sa nevyhnutnou a nepostrádateľnou – ako účinný a vhodný liek na úplné uzdravenie a na obnovenie našej predurčenej cesty životom.

Slávením Vianoc nám Cirkev pripomína, že každý skutok lásky má pôvod v Ježišovi, kniežaťu pokoja. Spolu s ním chceme byť tvorcami novej životnej skúsenosti – alternatívy k zúfalstvu a ku všetkému, čo stojí v ceste ľudskému šťastiu. Kresťanský pohľad na realitu nám umožňuje rozpoznať záblesk nádeje v každej situácii. Pretože svoju vieru a nádej zakladáme na realite Kristovho vtelenia, udalosti, ktorá naďalej osvetľuje našu existenciu a robí ju vždy hodnou života.

Aj keď sa Jubilejný rok nádeje blíži ku koncu, naše hľadanie Boha a nových spôsobov, ako šíriť jeho lásku, nesmie skončiť. Túto lásku žijeme cez charizmu pohostinnosti. Skúsenosť svätého Augustína, ktorá je aktuálna aj dnes, nám ukazuje cestu k sebe samým a k Bohu. Najznámejší aforizmus z jeho Vyznaní to dokonale zhŕňa: „Lebo si nás stvoril pre seba a naše srdce je nepokojné, kým nespočinie v tebe.“

Naše srdcia, ktoré niekedy tak veľmi trpia pod ťarchou života, potrebujú Božiu prítomnosť ako vzduch, ktorý dýchame. Ak chceme, aby nádej zostala stálym spoločníkom v našom každodennom živote, naliehavo potrebujeme pestovať svoj duchovný život. V tomto čase, keď je ľudské srdce nepokojné a čelí veľkým výzvam, môžeme svojou prítomnosťou „nakaziť“ mužov a ženy, aby mohli zažiť spásnu silu tohto daru. Nádej nie je len cestou k uzdraveniu, ale aj predpokladom lepšej budúcnosti, ktorá sa hodí Božím deťom. Nech sú Vianoce posolstvom nádeje pre všetkých, liekom pre našu dobu. Ak prijmeme toto božské posolstvo a urobíme ho súčasťou nášho života, môžeme prijať Božiu novosť, ktorá je vždy túžbou po dobre a pokoji pre každého človeka dobrej vôle.

Rozlúčim sa s vami slovami svätého Augustína, otca naších rehoľných pravidiel. Nabáda nás, aby sme napredovali v dobre, neunavili sa a nezastavili sa. Takto môže duch Vianoc pokračovať vo svojom spásnom diele v každom z nás: „Kráčaj, napreduj v dobre... Ak napreduješ, potom kráčaš; ale musíš napredovať v dobre, v správnej viere, v dobrom správaní. Spievaj a kráčaj! Neodbočuj z cesty, neobzeraj sa späť, nezastavuj sa!“

V tomto duchu pokračujme v konaní dobra, spoločne a jeden pre druhého – presvedčení, že plníme Božiu vôľu a verne pokračujeme v diele Jána z Boha.

Prajem vám všetkým veselé Vianoce a pokojný rok 2026.

Brat Pascal Ahodegnon
Generálny prior