MUDr. Celestýn Opitz

Rehoľník, Milosrdný brat, zakladateľ modernej anesteziológie
(1810 - 1866) 

Patrí k najvýznamnejším lekárom histórie, aj keď jeho meno možno v posledných rokoch vo svete upadlo trochu neprávom do zabudnutia. MUDr. Celestýn Opitz ako prvý na svete zrealizoval operáciu, ktorá výrazne zmenila a urýchlila rozvoj medicíny. Práve on totiž na našom území urobil prvú operáciu v narkóze za použitia éteru. Stalo sa tak 7. februára 1847. Právom je považovaný za zakladateľa modernej anesteziológie. 

V Českej republike zaviedli v r. 2010 iniciatívu „Cena Celestýna Opitza,“ ktorú udeľujú za prínos v medicíne pri odstraňovaní bolestí chorých a za celkové zlepšenie zdravotnej starostlivosti. V odstraňovaní bolesti je práve MUDr. Celestýn Opitz, milosrdný brat, považovaný za vzor lekárov. 

Zo života brata CelestýnaNarodil sa 25. februára 1810 v Hermsdorfe pri Broumove. Po absolvovaní humanisticky zameraného gymnázia v Brne sa rozhodol vstúpiť do rehole Milosrdných bratov v ich pražskom konvente, kde v r. 1833 zložil večné sľuby. Od začiatku pôsobenia v nemocnici bol priam fascinovaný medicínou a túžil stať sa lekárom. Počas prvých rokov praxe pôsobil najmä v rehoľnej nemocnici vo Valticiach, neskôr vo Viedni a aj v Budapešti. Keď sa vrátil do Prahy, prihlásil sa na Karlovej univerzite na štúdium chirurgie. V r. 1841 tu získal titul magister a odišiel do Nemocnice Milosrdných bratov v Novom Měste nad Metují. Do Prahy sa však vrátil opäť v r. 1845, pôsobil pod vedením profesora Hallu a primára Dr. Hofmeistera. 

V úlohe priekopníkaO dva roky neskôr sa pokúsil o prvú operáciu v narkóze (prvú narkózu pritom „vyskúšal“ na spolubratovi), ktorá sa aj podarila a priniesla tamojšej nemocnici značný ohlas. Nebol síce prvý na svete, kto takúto operáciu uskutočnil, pretože prvenstvo patrí jeho americkému kolegovi Dr. Mertonovi, ten však „predbehol“ Dr. Opitza iba asi o štyri mesiace. Možno však povedať, že vlastne obaja pracovali nezávisle od seba na podobnom „diele.“ K „objavu“ Dr. Opitza však viedla dlhšia cesta, než to na prvý pohľad vyzerá. Pred už spomínaným úspešným zákrokom sa totiž už dlhšie zaujímal, ako pacientom uľahčiť bolesti pri operáciách. Dovtedy jediným možným a používaným spôsobom bolo omámenie pacienta veľkými dávkami alkoholu. Okrem toho sa chirurgia musela obmedziť len na amputácie končatín, pretože napr. do dutiny brušnej sa žiadny lekár pri vedomí pacienta neodvážil zasiahnuť. Brat Opitz niekoľko rokov študoval účinky éteru. Najprv zaznamenal jeho pozitívne výsledky u zvierat, no pomerne ťažko musel presadzovať svoju myšlienku zrealizovania operácie v narkóze za použitia éteru na človeku. Vedenie nemocnice spočiatku príliš neverilo v úspech zákroku na ľuďoch a zároveň sa bránilo tejto idei z etického hľadiska. Anesteziológia však napokon práve vďaka milosrdnému bratovi – lekárovi Celestýnovi Opitzovi otvorila nové možnosti celej lekárskej vede a chirurgii predovšetkým. Od svojej prvej operácie až do konca života potom urobil milosrdný brat Opitz ešte 186 operácií v narkóze pomocou jednoduchej sklenenej banky, v ktorej bola látka nasiaknutá éterom. V jeho myšlienke bezbolestných operácií pokračoval napokon celý vývoj modernej medicíny. 

Pomoc pre generácie lekárov i pacientovPre členov rehole Milosrdných bratov je radosťou, že práve ich rehoľa „dala svetu“ takúto „vizionársku“ osobnosť. Po spomínanom úspechu bratovi Opitzovi ponúkla Viedenská univerzita doktorské štúdium chirurgie, ktoré prijal. Vo Viedni teda pokračoval v štúdiách a zároveň presadzoval myšlienku operácií narkózou. V r. 1849 mu dokonca cisár prepožičal zlatý kríž za zásluhy. Bol promovaný na doktora medicíny a o tri roky neskôr po návrate do Čiech sa stal priorom pražského konventu. O ďalšie štyri roky neskôr pôsobil ako provinciál dohliadajúci nad dvadsiatimi konventmi vtedajšej rakúsko-českej provincie rehole. V r. 1866 mu udelili rytiersky kríž Rádu Františka Josefa I a ešte v tom istom roku vo Viedni si brata Celestýna Pán povolal do večnosti. 

Odkaz brata CelestýnaTrvalým odkazom MUDr. Celestýna Opitza, milosrdného brata, je príkladná starostlivosť o pacientov, uľahčovanie ich ťažkých stavov, odborná práca na sebe a raste svojho povolania, vo všetkom „spolupráca s Bohom“ a šírenie etických zásad v medicíne, a to za každých okolností.