Wednesday 11. December 2019

Rozhovor s lekárom Patrikom Gálikom o nadšení i hodnote utrpenia

Komunitu milosrdných bratov v bratislavskom konvente a nemocnici obohatil mladý lekár Patrik Gálik, ktorý zároveň  vyučuje. Netají sa tým, že je mu blízka spiritualita tejto rehole, páči sa mu, ako sa v nej spája zasvätený život so službou ľuďom, trpiacim. Aj preto vznikol nasledujúci rozhovor s ním.

Lekár Patrik pri modlitbe v kostole. 

Patrik, čo vás priviedlo k milosrdným bratom?

Vyštudoval som medicínu a ale zároveň som cítil túžbu zasvätiť svoj život Bohu. Zaujala ma teda táto charizma, kde sa nemusím pri vstupe do rehole vzdať lekárskeho povolania,  ale môžem ho spojiť so  zasvätením. Myslím, že milosrdní bratia sú jednou z mála mužských reholí, kde sa to dá.

 

Pracujete ako pedagóg Lekárskej fakulty. Prezraďte, čo sa snažíte odovzdať v rámci svojej služby študentom?

Mojím povolaním je učiť a pripravovať študentov na skúšku z fyziológie. Chcel by som ich viesť k tomu, aby boli dobrými lekármi a aby mali lásku k chorým, zvlášť v dnešnej dobe, keď počujeme veľa sťažností na lekárov. Málokedy sú tie sťažnosti kvôli vybaveniu ordinácie a podmienkam, takmer vždy títo ľudia hľadajú ľudskejší prístup lekára. Prial by som si, aby sa medici vedeli k chorým priblížiť, aby sa ich vedeli dotknúť, prihovoriť sa im a popri starostlivej liečbe vedeli pomáhať aj dobrým slovom a prijatím chorého. Prial by som im, aby sa nenechali vykoľajiť únavou a každodennými povinnosťami lekára a aby pre každého pacienta urobili všetko, čo je v ich silách. Pri mojich prvých stretnutiach s milosrdnými bratmi som s jedným z kňazov chodil po izbách pacientov. Keď rozdával sv. prijímanie, zaujalo ma, ako ten kňaz na každú izbu prišiel s rovnakým nadšením. S rovnakým nadšením pozdravil a odovzdal tým ľuďom Ježiša. Prial by som si, aby aj študenti medicíny prijímali každého pacienta s rovnakým nadšením a aj keď je to tridsiaty pacient v ordinácii, aby ho privítali s rovnakým úsmevom,  zdvorilým pozdravom, s rovnakou láskou a s rovnakou ochotou pomôcť. Môže byť síce namáhavé ešte aj tridsiatykrát sa poobede usmiať a zapriať pekný deň, avšak pre toho pacienta to môže byť často jediné milé slovo a jediný záujem, s ktorým sa v ten deň stretol. Keď jednému mudrcovi položili tri otázky: Ktorá hodina je v živote najdôležitejšia? Ktorý človek a ktorý skutok je najdôležitejší? Odpovedal: Najdôležitejšia hodina je prítomná. Najdôležitejší človek je ten, ktorý stojí pred nami. Najdôležitejší skutok je láska. V ambulancii je teda najdôležitejšia prítomná chvíľa, pacient a to, čo preňho môžeme urobiť.

 

Zakladateľom milosrdných bratov je sv. Ján z Boha. Ako nazeráte na jeho osobnosť? Mali ste už možnosť bližšie sa s ním „zoznámiť“? Je známe, že vo svojej dobe bol priekopníkom v zdravotnej starostlivosti, najmä pokiaľ ide o duševne chorých.

Svätý Ján z Boha je vzorom v mnohých veciach. Obrátil sa až po štyridsiatke a mal za sebou veľmi ťažkú minulosť. To je aj jeho odkaz pre ľudí, že nikdy nie je neskoro na zmenu a akúkoľvek minulosť vie Boh  premeniť a použiť na dobré. Svätému Jánovi z Boha sa v živote diali ťažké veci. Ťažké detstvo, náročné a dlhé cesty, život v armáde a mnoho iných strastí. Po jeho obrátení tak plakal, kajal sa a rozdával čo mal, že ho mestský dozor zavrel a dal strážiť. Aj táto skúsenosť, podobne ako mnohé ťažké veci z minulosti poslúžili ako odrazová lávka, aby neskôr slúžil chorým a tým najúbohejším. Sv. Ján z Boha je pre mňa naozaj veľkým vzorom toho, že Boh si vie použiť všetko zlé na dobré, On premieňa všetko.

 

Keby ste mali možnosť stretnúť dnes sv. Jána z Boha  „naživo“ a mohli by ste sa ho niečo opýtať, čo by vás zaujímalo?

Asi by som sa ho opýtal,  ako zvládal konať toľko dobra s takou láskou. Určite čerpal z modlitby a tak by ma zaujímalo, kedy a ako sa modlil a o čom sa s Bohom rozprával.

 

V nemocnici milosrdných bratov sa denne dotýkate aj témy utrpenia, bolesti. Ako vy – mladý lekár vnímate postoj súčasného sveta k téme utrpenia?

Ľudia sa dnes snažia bolesti prirodzene zbaviť, je to prirodzené a netreba sa z toho obviňovať. Ak máme ťažkosti,  máme hľadať pomoc a máme si pomáhať niesť svoje kríže. Niekto prežíva chorobu, niekto náročné vzťahové situácie, niekto nevie prijať seba samého a podobne. Každý nesie nejaký kríž, na ktorý však treba pozerať ako na cestu do neba. Modlitba trpiaceho má obrovskú silu a hodnotu. Hodnota utrpenia je práve v tom, že ho človek môže spojiť s Ježišovým utrpením a obetovať to za druhých. Toto je podľa mňa tá najcennejšia modlitba - obetovať svoje utrpenie. Preto je aj sv. omša najmocnejšia modlitba. Je to sprítomnená obeta Ježiša za nás. Možno je  pre nás niekedy ľahšie odrecitovať nejakú pobožnosť, ako úprimne a s láskou v krátkosti povzdychnúť:  „Pane, ja Ti dávam túto chorobu alebo túto dnešnú bolesť - za svojho manžela, za svoje dieťa.“  Tento povzdych je však ihneď premenený na veľké požehnanie pre blízkych, pre celý svet, ale aj pre nás samých. Utrpenie nás formuje a očisťuje a väčšinou to tak býva, že na púšti získavame najcennejšie dary a čnosti.

 

Andrea Eliášová

Námestie SNP 11
81106 Bratislava
Telephone: (02) 578 87 434

HOSPITÁLSKA REHOĽA SV. JÁNA Z BOHA

Milosrdní bratia

Námestie SNP 11

SK-811 06 Bratislava

Tel: 00421/(0)2/57 88 7777

Display:
https://www.milosrdni.eu/