Milosrdní bratia - ich úlohou je starostlivosť o chorých, postihnutých, starých a núdzou trpiacich ľudí. Súčasne chcú žiť v hodnovernej solidarite s ľudmi v núdzi a byť v našej konzumnej spoločnosti k dispozícii pre všetkých, ktorí hľadajú pomoc.

Stredobodom ich pôsobnosti je ľudská dôstojnosť, ktorá musí ostať zachovaná aj v chorobe a v núdzi, lebo každý človek je Božím stvorením a obrazom Boha. Na základe kresťanskej lásky k blížnemu chcú zviditeľnovať milosrdného Krista poskytovaním pomoci všetkým ľuďom bez ohľadu na pôvod, národnosť, náboženstvo, pohlavie a sociálne postavenie.

V dobe, v ktorej pôžitok, úspech, mladosť a zdravie boli povýšené na kult, je o to dôležitejšie, aby sme sa tejto úlohe venovali s kresťanskou pokorou a profesionalitou.

Na Slovensku je táto rehoľa ešte stále málo známa, hoci tu zapustila korene už velmi dávno. V Bratislave existuje od roku 1672 (t. r. si pripomíname 339. výročie od založenia prvej verejnej mužskej Nemocnice milosrdných bratov v Bratislave) a do povedomia sa opäť dostáva v súvislosti s touto nemocnicou ako prvým neštátnym zdravotníckym zariadením u nás. Podobné zariadenia rehole sú aj v Spišskom Podhradí - Dom sociálnych služieb pre mentálne postihnutých dospelých (založený už v roku 1650) a v skalickej nemocnici, kde milosrdní bratia až do roku 1954 intenzívne pracovali.

Hospitalita 

Hospitálsku reholu milosrdných bratov založil sv. Ján z Boha s charizmou (pohnútkou) hospitality. Slovo "Hospitalita" sa rovnako ako naše slovo "špitál" (z "Hospital") odvodzuje z latinského "hospitalitas" (pohostinnosť, lat. hospitium: pohostinný dom, prijatie hosta).

Hospitalita v zmysle Milosrdných bratov znamená vykonávať poslanie rehole - jej apoštolát voči chorým, starým, postihnutým a v spoločnosti znevýhodneným ľuďom, ktorý sa stále prednostne vykonáva 

v nemocniciach. (prijímanie pacientov ako hosťov)
Hospitalita zodpovedá špiritualite (charizme) rehole. 

Je zdôvodnená v :

* Zjaveniach a Svätom Písme,

* Tradíciách, 

* Generálnych stanovách a Konštitúciách rehole,

* Výrokoch cirkvi a Generálneho vedenia v Ríme, 

* Obzvlášt v tých výrokoch, ktoré sa vzťahujú na pôsobenie milosrdnej lásky k blížnemu, na poskytovanie pomoci chorým, postihnutým, 

starým a znevýhodneným. 

Hospitalita v dejinách

V dobe antiky patrila pohostinnosť k najvznešenejším cnostiam. Nehladiac na osobu, dom sa otváral každému cudzincovi, lebo ten bol pod ochranou Boha. Spoločné stolovanie je znakom priazne a povinnosti chrániť cudzinca. V Starom Zákone je hospitalita vyjadrením postoja Izraela k cudzincom. Je vďačnou odpoveďou na skutočnosť, že Jahve vyslobodil svoj ľud z Egypta. V neskorom židovstve patrí k vysoko ceneným "dobrým skutkom" alebo "skutkom lásky", ku ktorým patrí zaodiatie nahých a nasýtenie hladujúcich.

Hospitalita teologicky

Hospitalita v kresťanskej cirkvi

Ježišovo dielo spásy je v Biblii často vyjadrované obrazom pozvania. Ježiš, prebývajúci medzi ľuďmi, pozýva nás ako hostiteľ k svojmu stolu. 

Je len hosťom na Zemi a Pán hosťov, zároveň ale aj 

samotným pohostením. 
Prijatý host sa stáva nielen blížnym, ale v hostovi je istým spôsobom prítomný Kristus. V hostovi sa prijíma 

alebo odmieta Ježiš a v ňom Otec, ktorý ho posiela.

V starokresťanskej obci je hospitalita výrazom kresťanského bratstva.

Hospitalita spočíva na trojitom koreni kresťanského bytia 

              * na hlásaní Evanjelia, 
              * na oslave viery v bohoslužbe, 
              * na praktizovaní viery v každodennej službe. 


Hospitalita je zameraná na tri druhy poskytovania pomoci 
            

                    * vo vzťahu k sebe: psychicky a fyzicky, 
                    * vo vzťahu k druhým: sociálne a ekonomicky, 
                    * vo vzťahu k Bohu: nábožný, veriaci a plný nádeje.